Dôsledky stresu

Bolesť hlavy

Podľa Kliniky Mayo je bolesť hlavy spôsobená napätím z každodenných problémov, napríklad pracovných, a môže byť sprevádzaná ďalšími príznakmi, ako je stuhnutie svalov či kazenie zubov. Najlepším spôsobom, ako vyliečiť tento typ bolesti hlavy, je odpočinok a zvládanie stresu, ale ak sa bolesť stáva neznesiteľnou a negatívne ovplyvňuje bežný život, je vhodné vyhľadať pomoc lekára.

Vyrážky

Je to síce čudné, ale je to tak: pokožka môže byť vynikajúcim barometrom pre meranie úrovne úzkosti. "Stres môže spôsobiť kožné vyrážky, často v podobe červených škvŕn alebo žihľavky v oblasti žalúdka, chrbta, rúk a tváre," vysvetľuje psychologička a psychoterapeutka Elizabeth Lombardová. "Mnohí experti sú presvedčení, že je to zavinené negatívnym pôsobením stresu na imunitný systém," dodáva. Pomôcť môže správne dýchanie. Na dosiahnutie maximálneho účinku sa v priebehu dňa päťkrát až desaťkrát hlboko nadýchnite.

Bolesť šije

Tiež bolesti šije, ktoré obvykle pričítame dlhodobému vysedávaniu pri počítači, môžu byť príznakom stresu, ktorý vyvoláva svalové napätie. Tu tiež môže priniesť úľavu hlboké dýchanie, pri ktorom sa sústredíme na bolestivú oblasť.

Chvejúce sa viečko

V medicíne sa chvejúcemu sa očnému viečku hovorí blefarospazmus a ide o kŕče svalov horného viečka. U niektorých ľudí to môže byť spôsobené emotívnom napätím. Vhodné je odpútať pozornosť od toho, čo práve robíme, a to najmenej na dvadsať minút, pozerať sa napríklad z okna alebo zavrieť oči.

Šúchanie pokožky a obhrýzanie nechtov

Šúchanie pokožky alebo obhrýzanie nechtov je nervóznym zvykom, ktorým sa niektorí ľudia, najmä ženy, snažia čeliť stresu. Než by ste sa púšťali do svojich rúk, majte radšej na písacom stole protistresovú loptičku, ktorou doslova vyženiete úzkosť z tela, navrhuje expertka Debbie Mandelová.

Reklama

Zubný kaz

Stres môže vyvolať aj zubný kaz, najmä ak máte vo zvyku škrípať počas dňa a v noci zubami. Tento zvyk môže vyvolať poškodenie skloviny. Napíšte si zoznam problémov, aby ste ich videli čierne na bielom, a potom si napíšte možné riešenia. Pokiaľ však ide o ťažkú formu škrípania zubov, je vhodné navštíviť zubára, odporúča Mandelová.

Nevoľnosť

Stres môže zasiahnuť žalúdok a vyvolať nevoľnosť. Riešením je trik, ktorý podľa Mandelovej pomáha: nechajte pretekať vlažnú vodu medzi prstami.

Apatia

Tiež apatia môže byť signálom stresu. Nervózne napätie môže tiež narušiť kvalitu spánku, a to tak, že sa ráno budíme ešte viac unavení a nepokojní. Na to pomáha polhodinové zdriemnutie na poludnie.

Zmenšený hipokampus

Chronický stres môže doslova zmenšiť veľkosť hipokampu, ktorý hrá zásadnú úlohu v dlhodobej pamäti, takže napríklad zabudnete na schôdzku alebo si nemôžete spomenúť, kam ste dali kľúče. "Našťastie výskumy ukázali, že akonáhle sa zníži úroveň stresu, vracia sa hipokampus k svojmu pôvodnému rozmeru," vysvetľuje Lombardová. Aby sme si udržali aktívny mozog a chránili ho pred budúcimi úzkosťami, nie je nič lepšie ako fyzická aktivita. Stačí prechádzka alebo vyjsť pešo po schodoch.

Znížená schopnosť sústredenia

A ak sa nedokážete rozhodnúť, čo uvariť na večeru alebo čo si vziať do práce na seba, môže to byť tiež vinou úzkosti, ktorá znižuje schopnosť sústredenia. Aj tu stačí trochu pohybu na čerstvom vzduchu, aby sme si urovnali myšlienky a našli svoj rytmus. Slnečný svit telu pomáha uvoľňovať serotonín a vitamín D. Prvý zlepšuje náladu a druhý posilňuje imunitný systém.